FRIENDS X FAKE FRIENDS

By Sabush O'rlling - 5:00

Každý sme sa s tým už určite stretli. S ľudmi ako oni. S dvomi tvárami. Aspoň ja teda hej, čo je naozaj smutné a zanechalo to vo mne nepekné spomienky. Deň čo deň zisťovať, či sa len nepretvaruje, či to nehrá na mega kamoša/kamošku a za chrbtom by ti najradšej pichol nôž do chrbta.


Títo ľudia sú u mňa veľkí chudáci, ktorý trpia chorobou, zvanou závisť a nič v živote ešte nedosiahli, lebo sa nemôžu dívať a žiť s tým faktom, kto sú tí, ktorých nenávidia. Ale to už určite všetci poznáte, takže vám to tu nebudem rozpyplávať. Chcem tu len popísať pocity, aké mám pri týchto ľuďoch a ako sa k nim chovám. Hneď ako niekoho nového spoznám, čo sa mi teda momentálne stáva dosť často, snažím sa komunikovať. Komunikovať čo najviac, pretože to je základ všetkého. Hneď na začiatku sa snažím zistiť, či ten človek neklame, nepretvaruje sa, či máme spoločné záujmy a tak. Najviac jeho tvár spoznáte asi vtedy, keď sa k vám dostaví nejaký úspech. To je jedno, či je to jednotka v škole, alebo výhra v lotérii, alebo čokoľvek. Podľa jeho správania k vám to zistíte. Ja som asi najviac falošných ľudí spoznala vďaka mojim úspechom. Chodila som na súťaže z recitácie, mala som výborné výsledky v škole, vedela som dobre anglicky, učiteľka si ma obľúbila, vedela som maľovať a podobne. Toto mi istí ľudia začali závidieť a tým pádom sa to zhoršovalo, pretože ja som to vedela,akí sú a oni sa pretvarovali a tvárili, že je všetko v poriadku. Pritom ma za chrbtom ohovárali. To je na tom to najhoršie, že oni to vedia zahrať. Raz som mala najlepšiu kamarátku, ktorá sa zo dňa na deň na mňa vykašlala, ale myslím, že aj vy ste to už podaktorí zažili. Vedela všetky moje tajomstvá, všetko, čo som mala rada a čo zasa nie a neudržala to. Vtedy som začala zisťovať, kto je pravý kamarát, a kto len taký na oko. Takisto neznášam ľudí, ktorým ste dobrý, len keď od vás niečo potrebujú. Ale keď to už potrebujete vy, pomoci sa od nich nedočkáte. Smutné. Možno aj pre toto všetko som prestala veriť ľuďom, neverím už nikomu a spolieham sa sama na seba. Verte či nie, je to to najlepšie čo môžte pre seba spraviť. Nevravieť nič ťažkopádne, kľučové, čo by vás mohlo neskôr zničiť vaším aj keď- najlepším kamarátom. Nikto nie je najlepší kamarát. To že sa s vami baví neustále, má vás rád, je fajn. Ale nikdy neviete, kedy, ako a za akých okolností sa to môže zmeniť a vy sa už nebudete poznať, aj keď ste strávili spolu polovicu svojho života. Je to hrozné, ale je to to bohužial tak. Jediné čomu tiež naozaj verím, je karma. Nech ktokoľvek niekedy spravil niečo zlé, vráti sa mu to. Sama som to zažila na vlastnej koži a sledovala aj u iných ľúdí, a stalo sa tak. Karma si počká každého, aj keď to nebude hneď, pretože ako hovorí známe porekadlo "Božie mlyny melú pomaly, ale isto." Asi tento článok vyznel dosť negatívne, ale nič sa nebojte, pokiaľ nekonáte nič zlé, nič vám nehrozí, haha :D. Som však rada, že som sa trošku vyrozprávalana túto tému, tak budem veľmi rada, ak sa mi aj vy zdôveríte, prípadne napíšete svoj názor na túto tému.

Teším sa pri ďalšom článku!

Sabush Mrkající

  • Share:

You Might Also Like

3 komentářů

  1. Tak v tomto článku som sa našla. A je to taký fajn pocit, vedieť, že niekto prežil niečo podobné a chápe, ako to všetko je.
    Tiež som zažila to, ešte na základnej škole, že som mala najlepšiu kamarátku (mimochodom, nejakou náhodou je to priateľova sesternica :-D, a nikdy by ma ani nenapadlo, ze niekedy budem s ním :-D), všetko sme si hovorili, trávili sme spolu vela času a tak, a zrazu prišiel zlom a ona z jedneho dna na druhý sa prestala so mnou baviť. Dokonca sa ani nepozdravila a to sme sedeli v škole vedľa seba, takže to bol fakt uzasný pocit, chodiť každý deń do školy... no a jasné, že sa potom skamarátila s tými najväčšími ohováračmi v triede a vykecala im všetko, čo som jej hovorila.. takže tak.. vtedy ma dosť sklamala a ja som vlastne v triede nemala už nikoho takého... našťastie bolo to v spolednom ročníku, takže som to nejako prežila a potom som bola rada, že som konečne vypadla zo základnej školy. Možno som mala šťastie aj v tom, že práve niekedy v 8 ročníku som sa začala baviť s jednou babou z inej triedy, a odvtedy sme najlepšími kamoškami. :-D takže jedna odišla, druhá prišla... :D a vlastne odvtedy je ona jedinym človekom, ktoremu poviem asi všetko. A ostatní kamoši zo strenej, to boli presne tí, ktorím som síce hovorila veľa, ale nikdy nie detaily a nikdy nie uplne všetko. Proste niekedy som mala pocit, že bude lepšie, keď im napr. toto nepoviem a tak. A dobre som robila. Dnes sa fakt nikomu neoplatí veriť. Dokonca vlastná rodina ťa niekeda potrebuje len vtedy, keĎ oni niečo potrebujú... dosť smutné, ale bohužiaľ.

    OdpovědětVymazat
  2. Je smutné, že v dnešní době můžeš věřit opravdu málokomu. Já si moc lidi k tělu nepouštím a tím pádem nemám ani moc kamarádů, ale prostě v dnešní době vážně nevíš, jestli to na tebe někdo hraje nebo ne

    OdpovědětVymazat